Zemianske Sady už od najstarších počiatkov bola obcou, v ktorej väčšinu poľnohospodárskej pôdy vlastnili veľkostatkári a popri nich sa uživili i niektorí roľníci (sedliaci). V 17. storočí sa ako vlastník spomína barón Benedikt Pogrányi. Sídlom veľkostatku bola Zemianska kúria, ktorú v 18. storočí postavila rodina Thúry.
V prameňoch sa spomína šľachtičná Anna Thúryová 1839.

Neskoršie sa spomína rodina Hencze (Zemianka Juliana Hencze je pochovaná na miestnom cintoríne). Presné záznamy o vlastníctve podľa správy Katastra Galanta je Gusztav Appel, ktorý vlastnil majetok od 1875 do 1907 roku. Podľa kroniky, statkár Appel mal k tunajším obyvateľom veľmi dobré vzťahy. Bol dobre situovaný a obyvateľom pomáhal pri stavbách domu materiálom a pri poľnohospodárskych prácach najmä záprahmi. Vlastnil veľkostatok aj v Šalgočke, kde choval ušľachtilé arabské kone, hovädzí dobytok a ovce plemena MERINO. Zomrel v r. 1905 a je pochovaný v Šalgočke. Od r. 1907-1912 bol majiteľom majetku Július Ambrózy. V roku 1912 Zigmund Nágel a Benjamín Sevsel, ktorí vlastnili majetok krátko a ešte v tom istom roku ho predali Emanuelovi Schwarczovi, ktorý mal dvoch synov Franti.ka a Maximiliána a dcéru Františku. Frnatiška sa vydala za Emila Herzoga a mali dvoch synov Eduarda a Petra. Zo začiatku sa o hospodárstvo spolu s Emanuelom staral najmä syn František. Spolu zveľaďovali pozemky a zásadným spôsobom zrekonštruovali kaštieľ. Ich prácu prerušila prvá svetová vojna, z ktorej František sa vrátil s podlomeným zdravím a zomrel. Mladší syn Maximilian, absolvent poľnohospodárstva na Univerzite v Halle, zbieral praktické skúsenosti po Európe.

Začal hospodáriť v Rumanovej a po smrti svojho brata v r. 1934 prevzal starosť o celý veľkostatok v Zemianskych Sadoch spolu so svojou ovdovelou sestrou Franti.kou a jej starším synom Eduardom. Svoje vzdelanie a skúsenosti Maximilian využil na zavádzanie progresívnych metód a nových smerov vo výrobe. Dosahoval veľmi dobré výsledky. Darilo sa mu najmä v pestovaní tabaku. V r. 1936 otvoril modernú veľkokapacitnú tabakovú sušiareň. Nadviazal kontakt s dánskou šľachtiteľskou a osivárskou firmou a pestoval pre ňu osivá. Veľkú zásluhu má na rozvoji vinohradníctva a ovocinárstva. Na majetku pestoval ušľachtilé odrody viniča Malinger, Časlav, Rizling, Portugal a Kadarku. Vína dorobené v Zemianskych Sadoch vyvážal a stali sa obľúbenými aj v Prahe. Práce na veľkostatku boli vhodnou pracovnou príležitosťou aj pre ľudí z obce a v sezónnych prácach aj pre ľudí z okolitých obcí, dokonca z Oravy. Niektorí z nich našli tu aj svojich životných partnerov. Správcom liehovaru bol žid Ester, dobrý odborník, vedel zabezpečiť v liehovare poriadok. M. Schwarcz bol dobrým hospodárom a svoje skúsenosti veľmi rád poskytoval aj tunajším roľníkom. Osud rodiny tragicky poznačila II. svetová vojna, prežil len Maximilian a Františka so starším synom Eduardom, ktorý po vojne odišiel študovať do Prahy a oženil sa s Verou Bachmannovou, z manželstva sa narodila jediná dcéra Olga, terajšia vlastníčka majetku M. Schwarcza. Medzi najväčších roľníkov v obci r. 1944 patrili Dominik Kollár 24 ha, František Kollár 17 ha, Cyprián .vec 16 ha, Emanuel Šidlík 13 ha a veľkostatok M. Schwarcza 330 ha. Za tzv. Slovenského štátu majetok spravovala štátna správa fondu. V zmysle uznesenia vlády o pozemkovej reforme bola NV ustanovená tzv.  Parcelaèná komisia s cieľom rozdelenia pozemkov veľkostatkára Schwarcza. Priebeh bol veľmi zdĺhavý až do roku 1948, keď Schwarczov majetok prevzal štát do svojej správy ako ČSŠM (Československý štátny majetok). Správcom sa stal Rudolf Novák. V roku 1947 od sejby jarín až do konca leta na území katastra vôbec nepršalo. Vysoké teploty a vysušujúce vetry spôsobili hospodársku katastrofu, ktorá sa prejavila v neúrode obilnín a okopanín.

V auguste 1950 bolo založené JRD I. typu o výmere 44 ha. Zakladajúcimi členmi boli: Ján Gardáš predseda, Ján Minárik, Štefan Jánošík, Anna Ušpaková, Mária Alaxínová, Maximilian Weiss, Dominik Kušnír, Imrich Poláš, Jakub Crhlík, Štefan Zadrabaj, Viliam Bernáth a Štefan Ragula. V r. 1952 bol vytvorený III. typ družstva s výmerou 110 ha ornej pôdy. V r. 1957 bolo družstvo rozšírené na 264 ha p.p. S počtom 55 členov.
Zo ČSŠM bol v r. 1952 vytvorený školský majetok. V roku 1960 ešte pracoval roľnícky liehovar. Lieh sa pálil zo zemiakov a obilia. Postupne sa liehovar preorientoval na výrobu kvasnicových krmív. Ako surovina slúžila melasa z cukrovaru a kŕmna repa. V r. 1961 sa začali na JRD pestovať aj konope. JRD zaviedlo umelé dosušovanie sena  lucerny pomocou ventilátorov. Bol zavedený aj dvojfázový zber obilia. V roku 1967 bola urobená rekultivácia a odvodnenie na hone Vazalov a potok Jarčie bol vydlaždený. JRD preberá miestny liehovar a zriaďuje tam administratívne cen-trum a dielne. Podstatne sa rozširuje pestovanie technických plodín najmä koreninovej papriky a viniča. SZCH usporiadal propagačnú výstavu so 132 exponátmi z najlepších chovov. V živočíšnej výrobe bolo zavedené elektrické dojenie. Na školskom majetku začali intenzívne pestovať zeleninu a škôlkárstvo ovocných drevín najmä broskýň a marhúľ. Boli dané do prevádzky aj dva vysokokapacitné skleníky. Začalo sa s pestovaním hríbov hlivy ustricovej. V kultúrnom dome bola usporiadaná výstava ovocia a zeleniny s 1234 exponátmi. Najkrajšie exponáty mali: jablko Starking Michala Kollára, séria jabĺk Viliama Lukáča a najväčší strapec hrozna Chrupka biela Dominika Kollára, ktorý vážil 1,25 kg. Najväčšie jablko odrody Ontário mal Michal Daniš. V hospodárskom roku 1970-71 došlo k zlúčeniu JRD Zemianske Sady a JRD Šalgočka pod názvom JRD MIER, jeho predsedom bol Ing. Jozef Lipovský. V r. 1973 došlo k zlúčeniu tohto družstva s JRD Pusté Sady a JRD Pata s názvom JRD Svornosť so sídlom v Pustých Sadoch, za predsedu bol zvolený Ing. Jozef Lipovský. Od 1.1.1980 školský majetok POU delimitáciou prešiel k Sládkovičovu. Ako sa ukázalo pre S.M (Semenársky štátny majetok) bol ŠkM príťažou, preto k 1.1.1987 delimitáciou prešiel pod JRD Svornosť Pusté Sady.
V r. 1991 bol schválený zákon č.229/1991 Zb., podľa ktorého sa mení i vlastníctvo v poľnohospodárskych družstvách. Zákon odstraňuje socialistické vlastníctvo a prinavracia majetok skutočným vlastníkom. Podľa tohto zákona dali si vyčleniť poľnohospodársku pôdu nasledovní občania: Jozef Kotúček ml. 9 ha, Ing. Jozef Vaškeba 2,7 ha, Róbert Sobotovič 1,0 ha, MUDr. František Švec 8,25 ha, František Hajdák 5,6 ha, Jozef Kollár 22,7 ha, Rudolf Slamka 2,5 ha, Vladimír Sedláček 1,8 ha, Ing. Eduard Hercog a Ing. Olga Lovecká spolu 267,3 ha. V priebehu niekoľkých rokov si dali vyčleniť pôdu aj ďalší občania nižšej výmery.
JRD Svornosť zdedilo veľa pohľadávok a záväzkov, nebola zhovievavá ani vonkajšia ekonomika, lebo ceny do vstupov výroby sa neustále zvyšovali a ceny výrobkov boli také isté alebo aj klesali. Vznikol problém s odbytom výrobkov najmä živočíšnej výroby. V súčasnosti časť pôdy 223,9 ha obhospodaruje RaVOD Pata, 267,3 ha užíva rodina Ing. O. Loveckej.
Zo súkromne hospodáriacich roľníkov je to: Jozef Kotúček 33 ha, Jozef Kollár 25 ha, MUDr. František Švec 8,25 ha, Roman Sokol, ktorý chová sliepky v Šalgočke. SHR pestujú najmä hustosiate obilniny, kukuricu, hrach, slnečnicu, vinič a koreninovú papriku. Živočíšnou výrobou sa zaoberá iba RaVOD Pata, ktoré chová HD a ošípané.