Pilotná zóna pre rozvoj veternej energie – Západ – stanovisko obce

Obec Zemianske Sady zverejňuje stanovisko, ktoré zaslala na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky – Sekcia environmentálneho posudzovania a povoľovania – Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie v súvislosti s pripravovaným projektom „Pilotná zóna pre rozvoj veternej energie – Západ“.

Dňa 21. 10. 2025 bola obci Zemianske Sady doručená informácia o navrhovanej činnosti a upovedomenie o začatí konania so žiadosťou o stanovisko obce k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti „Pilotná zóna pre rozvoj veternej energie – Západ“. Žiadosť je evidovaná pod č. listu Ocú – 2025/1914.

Navrhovateľom je Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a.s., Tomášikova 22, 821 02 Bratislava, IČO 45 337 241, ktorá doručila informáciu o navrhovanej činnosti „Pilotná zóna pre rozvoj veternej energie – Západ“ (ďalej len „navrhovaná činnosť“) vypracovanú podľa prílohy č. 9a zákona na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sekciu environmentálneho posudzovania a povoľovania, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len „MŽP SR“), podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky žiada obec Zemianske Sady ako dotknutú obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať o písomné stanovisko k informácii o navrhovanej činnosti podľa § 23 ods. 2 zákona.

Na základe vyššie uvedeného, po preskúmaní dostupných podkladov, má obec Zemianske Sady ako dotknutá obec nasledovné pripomienky a požiadavky na rozsah hodnotenia:

1. Štúdia vplyvu na krajinný ráz – špecializovaná odborná štúdia, ktorá posúdi:

• vplyv zámeru výstavby veterných turbín na krajinný ráz a pohľadové dominanty obce Zemianske Sady a okolia,
• vplyv na jednotlivé prírodné a historické hodnoty krajiny, jestvujúce a potenciálne rekreačné územia, percepcia turbín v rámci exponovaných pohľadov z kultúrnych pamiatok a historických objektov,
• súlad s charakterom a hodnotami krajiny,

• vplyv na siluety, horizonty územia,

• nočný efekt signalizačného osvetlenia turbín,
• vizualizácie z viacerých miest pozorovania, vrátane prístupných výškových dominánt mesta (fotomontáže, 3D model).

Predmetom štúdie bude identifikácia a charakteristika významných prírodných prvkov a prvkov a plôch zelenej infraštruktúry, vrátane štruktúr bez legislatívnej ochrany (migračné trasy živočíchov, sídelná zeleň, vodné prvky, nelesná drevinová vegetácia a i.). Identifikované budú tiež kultúrno-historicky hodnotné formy využívania krajiny (vinice, remízky, porasty lesnej a nelesnej drevinovej vegetácie, trvalé trávnaté porasty).

Štúdia bude obsahovať analýzy viditeľnosti v geografickom informačnom systéme (GIS) s identifikáciou všetkých miest, z ktorých budú veterné elektrárne viditeľné, ako aj jednotlivé zóny ich viditeľnosti.

Odôvodnenie: Navrhovaná činnosť môže zásadne ovplyvniť krajinný ráz, identitu, prírodné – historické hodnoty krajiny a vizuálnu integritu územia. Územie obce Zemianske Sady a jeho okolie má historicky a esteticky významný charakter. Identita, ako jedna z chránených hodnôt, je špecifickou vlastnosťou kultúrnej krajiny a je daná najmä prítomnosťou dochovaných stôp kultúrneho a historického vývoja krajiny, jedinečnosťou a neopakovateľnosťou krajinnej scény a výraznosťou jednotlivých prvkov (prírodných i umelých) krajiny. Navrhovaná činnosť môže negatívne ovplyvniť tiež komfort bývania z hľadiska životného prostredia. Identita je jednou z najvýznamnejších hodnôt kultúrnej krajiny. Potrebné je preto podrobne vyhodnotiť riziko narušenia krajinného obrazu, viditeľnosti pamiatok a rekreačných území, ako aj negatívne pôsobenie nočného osvetlenia turbín na obyvateľov a návštevníkov obce.

 Z hľadiska zákonnej ochrany charakteristického vzhľadu krajiny bolo prijatých viacero právnych noriem, ktoré zabezpečujú dodržiavanie zásad starostlivosti o životné prostredie a ochranu a tvorbu krajiny:

• Ochrana prírodného dedičstva je vyjadrená zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý používa termín „charakteristický vzhľad krajiny“

Územné plánovanie – zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení platných predpisov, v zmysle ktorého „K zásadám územného plánovania patrí aj zlepšovanie alebo zachovanie vzhľadu miesta a krajiny“.

• Ochrana kultúrneho dedičstva, ochrana pamiatok – zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, ktorý používa termín „charakteristické siluety, pohľady a panorámy“
• Posudzovanie vplyvov na životné prostredie – zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (proces EIA) v znení neskorších predpisov, používa termíny „krajinná scenéria a krajinný obraz“.
• Projekty pozemkových úprav (PPÚ) zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, používa termín „celkový ráz poľnohospodárskej krajiny“.

Európsky dohovor o krajine (z r. 2000), ktorý zlučuje viaceré predchádzajúce dohovory a integruje ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva, používa termín „charakteristické črty krajiny“.

2. Akustická štúdia (hluk, infrahluk, vibrácie) – vypracovať akustickú štúdiu zahŕňajúcu:

• meranie a modelovanie hluku počas prevádzky aj výstavby,
• posúdenie infrahluku a nízkofrekvenčných vibrácií,
• návrh opatrení (ochranné pásma, protihlukové zóny).

Odôvodnenie: Prevádzka veterných turbín môže spôsobovať zvýšenú hladinu hluku, vrátane nízkofrekvenčného a infrahluku, ktorý sa v údolnej krajine šíri na veľké vzdialenosti. Takéto zaťaženie môže negatívne vplývať na zdravie a psychickú pohodu obyvateľov, najmä v mestských častiach a priľahlých obciach. Nevyhnutné je preto dôkladné preverenie hlukovej záťaže počas výstavby aj prevádzky a návrh účinných opatrení na jej elimináciu.

3. Štúdia tieňového blikania (shadow flicker) – vypracovať štúdiu tieňového blikania, ktorá zhodnotí:

• časový rozsah a intenzitu tieňov na obytné zóny, školy, rekreačné areály,
• počet dní a hodín, kedy dochádza k blikaniu,
• návrh opatrení (automatické vypínanie turbín v rizikových hodinách).

Odôvodnenie: Tzv. tieňové blikanie, ktoré spôsobuje rotáciou listov turbín predstavuje reálne riziko pre kvalitu života obyvateľov. Tento jav môže mať negatívne psychologické a zdravotné dopady, najmä pri dlhodobom vystavení tomuto javu. Je potrebné zhodnotiť rozsah a frekvenciu tohto vplyvu na obytné zóny, školy, rekreačné areály a zabezpečiť opatrenia na jeho minimalizáciu.

4. Ornitologický a chiropterologický (netopierí) prieskum – zabezpečiť celoročný monitoring vtáctva a netopierov pred realizáciou zámeru (minimálne 12 mesiacov), zahŕňajúci aj:

• migračné trasy pozdĺž rieky Váh a priľahlých lúk,
• monitoring hniezdenia vtáctva v zasiahnutej agrárnej krajine,
• výskyt chránených druhov podľa príloh zákona č. 543/2002 Z. z.,
• riziko kolízií, návrh opatrení (napr. vypínanie turbín počas migrácie).

Odôvodnenie: Územie sa nachádza v blízkosti významnej migračnej trasy vtáctva. Zasahuje tiež do biocentier a interakčných prvkov v prevažne agrárnej krajine. Prevádzka veterných turbín môže viesť k zvýšenému riziku kolízií, rušeniu hniezdnych lokalít a úhynom chránených druhov. Z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť dlhodobý biologický monitoring a navrhnúť preventívne opatrenia.

5. Biologický prieskum – zabezpečiť zmapovanie a monitoring fauny v území so zameraním na zemné cicavce (minimálne 12 mesiacov), vrátane vplyvov navrhovanej činnosti na skúmanú faunu.

Odôvodnenie: Výstavba a prevádzka veterných parkov ovplyvňuje organizmy (vrátane cicavcov) nielen samotnými veternými elektrárňami, ale aj ďalšími objektami súvisiacimi s touto činnosťou. Reakcie cicavcov na veterné elektrárne môžu byť pritom rôzne, druhovo špecifické, a závisieť od ich spôsobu života a environmentálnych faktorov prostredia.

6. Hydrologické a mikroklimatické hodnotenie – vypracovať štúdiu vplyvu veterného parku na vodný režim a mikroklímu územia, ktorá zhodnotí:

• vplyv na odtokové pomery, povrchové a podzemné vody,
• riziko erózie pôdy pri budovaní prístupových ciest, základových dosiek a manipulačných plôch zariadení,
• zmenu lokálnej prúdivosti vzduchu a mikroklimatických podmienok.

Odôvodnenie: Výstavba a prevádzka veterných turbín môžu ovplyvniť odtokové pomery, prúdenie vzduchu a mikroklimatické podmienky územia. Zároveň existuje riziko erózie pôdy pri budovaní prístupových ciest a zhutnení pôdnych vrstiev. Tieto zmeny môžu mať dlhodobý negatívny dopad na poľnohospodársku pôdu a vodný režim v okolí.

7. Dopravná a logistická štúdia – vypracovať štúdiu dopravnej záťaže počas výstavby a prevádzky:

• určiť dopravné trasy pre nadrozmerné komponenty, vyhodnotiť vyžiadané zásahy pri ich budovaní (odstraňovanie vegetačného krytu, výkopové práce, zmena odtokových pomerov v území),
• posúdiť únosnosť a kapacitu ciest v správe obce Zemianske Sady, ako aj záťaž ciest vyššej triedy, ktoré môžu byť využívané pre výstavbu a prevádzku zariadení,
• vyhodnotiť potrebu dočasných úprav dopravnej infraštruktúry.

Odôvodnenie: Realizácia veterného parku predpokladá dopravu nadrozmerných a ťažkých komponentov, čo predstavuje výraznú záťaž pre miestne a mestské komunikácie. Hrozí poškodenie ciest, zvýšenie dopravnej nehodovosti a zhoršenie bezpečnosti obyvateľov v dotknutých obciach. Z tohto dôvodu je potrebné posúdiť kapacitu a technický stav komunikácií a navrhnúť opatrenia na minimalizáciu rizík. Budovanie dopravnej infraštruktúry je tiež spojené zo zásahmi do prírodného prostredia a môže výrazne meniť pomery v území (mikroklimatické, hydrologické, fauna, flóra).

8. Posúdenie vplyvov na územné plánovanie a rozvoj – predložiť vyhodnotenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou (Územný plán obce Zemianske Sady, Územný plán Trnavského samosprávneho kraja, súlad so stratégiou adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy, Natura 2000).

Požadujeme podrobne prehodnotiť súlad s územnoplánovacou dokumentáciou v častiach týkajúcich sa ochrany prírody a krajiny na miestnej, regionálnej a nadregionálnej úrovni, včítane všetkých prvkov Územného systému ekologickej stability, ako aj súlad so stratégiami prijatými za účelom ochrany prírodného dedičstva a adaptáciu na zmenu klímy. Potrebné je určenie ochranného pásma jednotlivých veží turbín a určenie prípustných a neprípustných činností v okolí veterných elektrární. Keďže má byť vyrábaná elektronická energia na úrovni VN a VNN a prepojenie jednotlivých turbín vytvára dodatočné zaťaženie pozemkov v ochranných pásmach  v prípade vzdušného vedenia  cca 10 m na každú stranu, v prípade uloženia do pozemkov cca 3 m na každú stranu. Týmto krokom príde k trvalému záberu a zníženiu rozsahu možnosti hospodárenia a prípadnej výstavby v zasiahnutom území.

Odôvodnenie: Navrhovaná činnosť musí byť v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta a regiónu. Ak územný plán neurčuje plochy určené pre veterné elektrárne, môže dôjsť k narušeniu koncepcie rozvoja územia a obmedzeniu iných funkcií, ako je bývanie, rekreácia či poľnohospodárstvo. Je potrebné preveriť vzájomný súlad. Poľnohospodárska pôda má byť v rámci platnej územnoplánovacej dokumentácie ponechaná svojmu účelu, tak, ako aj vinice a ďalšie plochy slúžiace na poľnohospodársku výrobu a rekreáciu vo voľnej krajine. Prípustné je iba budovanie zariadení priamo súvisiacich s ich pôvodným účelom. Výstavbou a prevádzkou zariadení by boli priamo ohrozené niektoré lokality miestnych biocentier a ďalších prvkov ÚSES. 

V rámci dostupných podkladov sa zámer odvoláva na maloplošné a veľkoplošné chránené územia ale neberie do úvahy miestny systém ekologickej stability, ktorý je v predmetnom území fragmentovaný, ale o to citlivejší na zásahy, ktoré môžu byť likvidačné pre jednotlivé prvky (biocentrá, biokoridory, interakčné prvky).

Ako sa uvádza v pracovnej verzii materiálu „Metodika pre rozvoj veternej energetiky v Slovenskej republike – príprava akceleračných zón vhodných na rozvoj veternej energie“  jedným z východísk pri umiestňovaní veterných parkov je:

• kompatibilita so súčasným a dlhodobým spôsobom využívania územia – súčasťou definovania akceleračných zón OZE by malo byť aj posúdenie súčasného využitia územia v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou s cieľom vyhnúť sa konfliktom s poľnohospodárstvom, lesníctvom, regionálnym rozvojom a rozvojom cestovného ruchu. Je potrebné zosúladiť umiestňovanie akceleračných zón s platnými postupmi územného plánovania.

Ako základ pre identifikáciu akceleračných zón je potrebné zobrať identifikované oblasti „s potrebou výroby energie z OZE“ a v rámci týchto oblastí identifikovať pozitívne a negatívne prahové hodnoty rôznych parametrov podľa požiadavky smernice RED III25:

uprednostniť umelé a zastavané povrchy, ako sú strechy a fasády budov, dopravná infraštruktúra a ich priame okolie, parkovacie plochy, farmy, skládky odpadov, priemyselné areály, bane, umelé vnútrozemské vodné útvary, jazerá alebo nádrže a v náležitých prípadoch čistiarne komunálnych odpadových vôd, ako aj znehodnotenú pôdu, ktorá sa nedá využívať na poľnohospodárstvo. Niektoré z týchto umelých plôch sú vhodné pre iné druhy OZE, ako veternú energiu.

9. Posúdenie kumulatívnych a synergických vplyvov – zahrnúť kumulatívne posúdenie s inými veternými parkami plánovanými alebo existujúcimi v regióne (napr. v okresoch Hlohovec, Piešťany, Nitra). Hodnotiť:

• celkovú hlukovú záťaž, vrátane infrazvuku,
• vizuálnu kumuláciu v krajine,
• spoločný vplyv na vtáctvo a migračné trasy.

Odôvodnenie: Vzhľadom na existujúce alebo plánované veterné parky v širšom regióne je nutné posúdiť aj kumulatívne účinky. Viacero zariadení v území môže spoločne spôsobovať zvýšený hluk, narušenie krajinného rázu, ako aj negatívny dopad na faunu. Bez takéhoto posúdenia by nebolo možné objektívne vyhodnotiť celkový dopad na životné prostredie a obyvateľstvo.

10. Presná lokalizácia záberov plôch poľnohospodársky obrábanej pôdy a viníc, vrátane obslužných komunikácií a plôch a záberu pri výstavbe s posúdením vplyvu na ohrozenie lokalít.

Odôvodnenie: Vzhľadom na zámer je pravdepodobné, že dôjde k záberu najhodnotnejšej pôdy, čo je neprípustné z viacerých hľadísk. Hrozí aj ohrozenie nepriamymi vplyvmi (zmena pôdneho a vodného režimu, erózia, znehodnotenie pôdy vplyvom havarijných situácií a nedbalosti pri prevádzke). Bez takéhoto posúdenia by nebolo možné objektívne vyhodnotiť dopad na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý je pre región dôležitý aj z ekonomického a environmentálneho hľadiska. Potrebné je doložiť posúdenie bonity pozemkov a posúdiť, či je možné vyňatie z pôdneho fondu, nakoľko pôjde o trvalý záber a niektoré z pozemkov sú vinicami, ktoré majú najvyššiu ochranu.

11. Hodnotenie vplyvov na kultúrne a historické dedičstvo – vypracovať štúdiu vplyvov na kultúrne dedičstvo, ktorá posúdi vizuálny a krajinno-historický dopad, ako aj na návštevnosť objektov pre:

• archeologické lokality v území.

Odôvodnenie: Obec Zemianske Sady disponuje významnými kultúrnymi, architektonickými a historickými hodnotami, historickým jadrom a pamiatkami. Umiestnenie veterných turbín môže narušiť vizuálnu a historickú integritu týchto lokalít. Je potrebné vyhodnotiť riziko vizuálnej degradácie a straty autenticity kultúrnej krajiny.

12. Hodnotenie sociálno-ekonomických dopadov – vypracovať analýzu sociálno-ekonomických prínosov a rizík, vrátane:

• dopadov na kvalitu života, cestovný ruch, rekreáciu a bývanie,
• vyhodnotenia externality projektu (náklady a prínosy projektu, ktoré ovplyvňujú iné subjekty), a to najmä vplyv na hodnotu nehnuteľností v dotknutom území a vplyv projektu na destabilizáciu energetickej siete a podobne,
• vyhodnotenia priameho a nepriameho ekonomického efektu projektu.

Odôvodnenie: Objektívne preukázať ekonomickú zmysluplnosť projektu výstavby veterných elektrární vzhľadom na súčasnú a predpokladanú cenu elektrickej energie v porovnaní s cenou výstavby a prevádzky veterných elektrární a negatívnych externalít projektu. Touto analýzou bude posúdený ekonomický prínos projektu.

Ekonomická zmysluplnosť projektu musí byť posúdená aj v porovnaní s negatívnym ovplyvnením hodnoty cudzieho majetku, ktorý bude jednoznačne negatívny.
Zavedenie veterných turbín môže mať nepriaznivý vplyv na kvalitu života obyvateľov, atraktivitu územia pre cestovný ruch a hodnotu nehnuteľností. Zároveň nie je zaručený priamy ekonomický prínos pre miestnu komunitu. Je potrebné vyhodnotiť tieto aspekty a stanoviť, či realizácia projektu skutočne prináša pridanú hodnotu pre región.

13. Monitoring počas výstavby a prevádzky – vypracovať návrh programu monitoringu – hluk, vtáctvo, úhyny, mikroklíma, kvalita pôdy, riziká znečistenia spodných vôd a pôdy pri havarijných situáciách, ako aj bežnej prevádzke. Požadovať pravidelné správy pre samosprávu a verejnosť.

Odôvodnenie: Z dôvodu dlhodobých vplyvov na krajinu a obyvateľstvo je nevyhnutné zaviesť systematický monitoring počas výstavby aj prevádzky. Ten by mal sledovať hluk, vplyvy na faunu, pôdu a mikroklímu, pričom výsledky majú byť pravidelne vyhodnocované a sprístupňované samospráve a verejnosti.

14. Zapojenie verejnosti a transparentnosť – zabezpečiť, aby verejné prerokovanie EIA bolo realizované v priamo dotknutých obciach, s dostatočným predstihom a informovaním obyvateľov.

Odôvodnenie: Zabezpečenie otvorenej komunikácie s verejnosťou je zásadné pre transparentnosť celého procesu. Verejné prerokovania musia prebiehať priamo v dotknutých obciach, s dostatočným predstihom a úplnými informáciami o zámere. Takýto prístup umožní obyvateľom vyjadriť svoje stanoviská a pomáha predchádzať konfliktom záujmov.

 15. V rámci stavebnej časti overiť súlad so všetkými súvisiacimi strategickými dokumentmi (územný plán obce Zemianske Sady, Územný plán Trnavského samosprávneho kraja, súlad so stratégiou adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy, Natura 2000) Vypracovať konkrétne technické a technologické riešenie navrhovanej činnosti.

Odôvodnenie: Pre úplne posúdenie činnosti je potrebné predložiť spodrobňujúcu projektovú dokumentáciu stavby.

16. Požadujeme, aby v procese hodnotenia boli hodnotené všetky súvisiace a vynútené investície a úpravy, ktoré sú nutné pre výstavbu a budúcu prevádzku stavieb (napr.: úpravy a doplnenie rozvodnej a prenosovej sústavy elektrickej energie, nové obslužné cesty a ďalšie súvisiace stavebné objekty, zariadenia staveniska).

Odôvodnenie: Stavbu je možné posudzovať výhradne ako celok, nie parciálne pre jednotlivé stavebné objekty, ktoré samo o sebe nie je možné vybudovať alebo prevádzkovať.

17. Požadujeme, aby bol projekt hodnotený vo všetkých posúdeniach, ako z hľadiska výstavby, tak aj z hľadiska prevádzky a opráv, rekonštrukcií (podľa plánu údržby verejnej práce), ale aj z hľadiska vykonania nevyhnutných opatrení po životnosti projektu (búracie práce, nakladanie s odpadmi a podobne).

Odôvodnenie: Stavbu je možné posudzovať výhradne ako celok po celú dobu jej životnosti, nie parciálne pre jednotlivé stavebné objekty, ktoré samo o sebe nie je možné vybudovať alebo prevádzkovať.

18. Zhodnotiť projekt aj v ďalšej rozpracovanosti z hľadiska krajinotvorby a pohľadov na krajinu z dotknutých území (napr. obytné územia).

Odôvodnenie: Stavbu je potrebné posúdiť  z hľadiska vizuálne rušivých prvkov v dotknutých územiach.

 19. Posúdenie vplyvu výstavby a následnej prevádzky stavieb na dopravný systém (dopravno-inžinierske posúdenie, Dopravná štúdia).

Odôvodnenie: Posúdenie vplyvu výstavby na dopravný systém je potrebné vykonať z dôvodu, že dopravná sieť v okolí a najmä priamo v obci Zemianske sady je v súčasnosti na hranici svojej únosnosti. Výstavba v navrhovanom rozsahu výrazne negatívne ovplyvní dopravný systém, predpokladá sa, že značná časť zásobovania stavby bude uskutočňovaná nadmernou a nadrozmernou dopravou, z uvedeného dôvodu je potrebné posúdiť tiež či sú cesty plánované pre dopravnú obsluhu stavenísk kapacitne a dopravno-technicky pripravené na takúto výstavbu. Posúdenie vplyvu prevádzky stavieb je potrebné vykonať z dôvodu, že k stavbám je potrebné zabezpečiť kapacitne dostatočné dopravné prístupy, to znamená vybudovanie nových obslužných ciest, ktoré musia byť napojené na nadradenú dopravnú sieť (cesty  III. triedy). Zároveň vzniknú nové križovatky a napojenia na cestnú sieť, pre ktoré je nutné vypracovať jednotlivé dopravno-kapacitné posúdenia. Je potrebné posúdiť aj zníženie bezpečnosti cestnej premávky umiestnením rušivých prvkov – pohybujúcich sa častí veterných elektrární v rozhľadových poliach ciest.

 20. Vplyvy na horninové prostredie, nerastné suroviny, geodynamické javy a geomorfologické pomery – Požadujeme spracovať inžiniersko-geologický a hydrogeologický prieskum dotknutého územia.

Odôvodnenie:

Priame negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na horninové prostredie sa predpokladajú počas výstavby zariadení, manipulačných plôch a prístupových komunikácií, pri výkopových prácach, pri budovaní a odstraňovaní základov, resp. pri kladení a odstraňovaní podzemného elektrického vedenia. Pri samotnej prevádzke zariadení môže dôjsť mikroseizmickými otrasmi v pôde k rozpúšťaniu nadmerného množstva pevných častíc vo vodonosných vrstvách, čo následne vplýva na množstvo a kvalitu podzemných vôd. Tieto zmeny negatívne ovplyvňujú hydrologický cyklus a spôsoby využitia pôdy.

21.Popis vyradenia zariadení z prevádzky vrátane nakladania so vzniknutými odpadmi, ako aj popis nakladania s odpadmi (aj s nebezpečnými) počas prevádzky zariadení. Taktiež požadujeme popis nakladania s odpadmi počas výstavby, vrátane odpadových vôd, s predpokladanými bilanciami. Požadujeme informáciu o intervaloch nutnosti výmeny mazacích olejov, ich odhadovanom objeme a spôsobe ich zneškodňovania.

Odôvodnenie: Z hľadiska dlhodobej environmentálnej záťaže územia je v súčasnosti závažná nedoriešená otázka likvidácie zariadení, ale aj kumulatívna dlhodobá záťaž v rámci prevádzky zariadení (mazivá, oleje, pohonné látky, odpadové vody). Potrebné je preveriť vplyv výstavby a prevádzky veterného parku na skládku odpadu Pusté Sady, ktorá predstavuje nadregionálnu environmentálnu záťaž v území. Taktiež je potrebné preveriť vplyv výstavby a prevádzky veterného parku s ohľadom na ďalšie environmentálne záťaže v riešenom území.

22. Variantné riešenia vrátane nulového variantu – vyžadovať spracovanie minimálne troch variantov:

1. pôvodný návrh,
2. alternatívne umiestnenie alebo menší počet turbín,
3. nulový variant (bez realizácie).

Odôvodnenie: Z dôvodu rozsahu a možných rizík navrhovanej činnosti je nevyhnutné posúdiť viacero variantov riešenia, vrátane nulového variantu, teda bez realizácie projektu. Takéto porovnanie umožní objektívne vyhodnotiť či prínosy prevyšujú negatívne dopady na životné prostredie a obyvateľstvo.

 Všeobecné pripomienky:

• Veterné elektrárne môžu spôsobiť neuhasiteľné požiare spôsobené technickými závadami a poruchovými ložiskami. Uhasenie turbín pri ich plánovanej výške je v súčasnosti technicky nezrealizovateľné. Tento negatívny vplyv môže byť veľmi významný v hodnotnej krajine aj za predpokladu, že predstavuje riziko, nie priame dôsledky navrhovanej činnosti. Následky takejto udalosti by predstavovali v zasiahnutých lokalitách nezvratné poškodenie krajiny.
• Potrebné je posúdenie vhodnosti jednotlivých lokalít z hľadiska dostatočného veterného toku, nakoľko z predloženého dokumentu táto skutočnosť nevyplýva.