Návšteva Paula Kesslera s manželkou Pamelou z Texasu z mesta Fort Worth
Do obce Zemianske Sady zavítal 1. mája 2018 po 73 rokoch pán Paul Kessler s manželkou Pamelou. Cez 2. svetovú vojnu prenasledovali Židov a on ako 5-ročný so svojou mamou býval v nájme u Michala a Anny Hajdákových vo vtedajšej Zemianskej Kerti ( teraz Zemianske Sady č.109 ). 9. septembra 1944 robili Nemci veľkú raziu v obci a hľadali židovských občanov, aby ich mohli deportovať do koncentračných táborov. Paul so svojou mamou stihol ujsť do chotára a ukrývali sa niekoľko dní v lese.
Peter, syn Hajdákovcov keď pásol kravy ich našiel a zobral späť do domu. Tu sa skrývali v šope, v jame na zemiaky až do 1. apríla 1945, keď bola obec oslobodená sovietskou armádou. Jeho otec zahynul v koncentračnom tábore v roku 1942.
Paula so svojou manželkou prijal v obradnej miestnosti starosta obce. Sprevádzala ho pani Zuzana Peer- rodáčka zo Slovenska, ktorá mu pomohla nájsť Zemianske Sady, nakontaktovať sa na vnučku Evu po rodine Hajdákových a za pomoci starostu obce sa podarilo zistiť, že oproti v dome Gregora a Magdalény Kosíkových na č. 46 sa ukrývala i jeho teta a strýko Frida a Arpád Leidnerovci. Za rodinu Kosíkových sa stretnutia zúčastnil ich vnuk Zdenko, ktorý teraz býva v dome po rodine Gregora a Magdalény Kosíkových. Ďalej sa stretnutia zúčastnila pani Paulína Šáriková, ktorá bývala neďaleko a s malým Paulom sa ako dieťa hrávala na dvore Hajdákových.
Po spomienkach a pozdravnom príhovore poďakoval Paul všetkým statočným občanom Zemianskych Sadov, že počas 2. svetovej vojny i napriek tomu, že im hrozil trest smrti našli v sebe toľko odvahy a židovských občanov ukrývali, kŕmili a utajovali.
Starostovi obce odovzdal ďakovný list členky Kongresu USA za štát Texas – pani Kay Granger občanom Zemianskych Sadov za hrdinské činy a ochranu preukázanú počas 2. svetovej vojny. Tiež odovzdal starostovi vlajku USA, ktorá viala nad vládnou budovou na prianie pani Kay Granger. Vlajka bola vztýčená na počesť priateľstva s občanmi Zemianskych Sadov.
Potom si spoločne prezreli domy Hajdákových a Kosíkových, kde sa Paul so svojou mamou a jeho teta a strýko skrývali. Paul bol nesmierne dojatý a i po 73 rokoch vedel porozprávať ako to v roku 1944 a 1945 na týchto dvoroch vyzeralo. Vedel ukázať, kde približne bola jama, kde sa skrýval. Neskôr sa presunuli na cintorín, kde sa so správcom farnosti vdp. Stanislavom Lieskovským pomodlili ďakovné modlitby za Michala a Annu Hajdákových a Gregora a Magdalénu Kosíkových. Na oba hroby Paul položil kytice kvetov a ďakovné tabule. A tak ako býva židovským zvykom, položil na hroby kamienky z Texasu.
Po všetkých milých povinnostiach si vzácny hostia pochutili u Pavlínky Šárikovej na výborných domácich pagáčikoch a štrúdlach od Paulínky a vnučky Evy po Hajdákových.
